Tematín
Tematín
Poloha
Z diaľky dobre viditeľná ruina hradu Tematín sa vypína na temene rázsochy Považského Inovca.
Z histórie
Výstavba hradu sa však podľa najnovších výskumov začala už v štyridsiatych rokoch 13. storočia bezprostredne po Tatárskom páde. Hrad vznikol na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „temä“, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“. Niektorí maďarskí historici odvodzujú pôvod mena od slova „temetö“ - cintorín, avšak v zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia je zachytený názov Temetyn.
Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453.
V písomných prameňoch sa spomína v roku 1270 ako hrad, ktorý komes Michal z rodu Rosdovcov ubránil pred vojskami kráľa Bela IV. Po jeho smrti sa stal kráľovským majetkom, ale už začiatkom 14. storočia ho získava Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládal Považie až do svojej smrti v roku 1321 po ktorej sa hrad stal opäť kráľovským.
V druhej polovici 14. storočia hrad stratil svoj pôvodný strategický význam a prešiel do súkromných rúk. Za vlády Ľudovíta I. sa v rokoch 1348-50 Uhorsko zaplietlo do vojny o neapolské dedičstvo v ktorom sa vyznamenal Vavrinec Tóth (Sclavus, Slovák). Jeho syn Mikuláš Kont, kráľovský čašník a Tekovský župan, od roku 1352 uhorský palatín, dostal v roku 1348 od Ľudovíta hradné panstvo Tematín. Po jeho smrti v roku 1367 spravovala majetky nielen jeho žena Klára a jeho syn Mikuláš Kont. Po smrti vdovy po Mikulášovi Kontovi prešiel majetok do rúk jej syna Mikuláša, ktorý získal šľachtický predikát z Ujlaku a založil rod Ujlakiovcov, ktorého členovia vlastnili hrad a panstvo Tematín až do vymretia v roku 1521.
Hradné panstvo sa stalo kráľovským majetkom po smrti Vavrinca Ujlakiho v roku 1521. Nebezpečenstvo tureckého útoku prinútilo kráľa Ľudovíta II. dať Tematín v roku 1524 taverníkovi Alexejovi Turzovi do zálohy za 25 000 zlatých. Hradu vtedy patrili mestečká Bojná, Piešťany a dediny Horná Streda, Lehota, Banka, Lúka , Hrádok, Hôrka nad Váhom, Modrovka, Modrová, Stará Lehota, Hubina a Moravany nad Váhom.
Koncom 17. storočia hrad patril Berčéniovcom (Bercsényiovcom). V roku 1665 sa na hrade narodil jeho posledný vlastník Mikuláš Berčéni, ktorý bol počas Rákociho povstania jeho druhým najvýznamnejším predstaviteľom. Po porážke povstania 22. januára 1710 sa Berčéni rozhodol hľadať útočisko v Poľsku. Stavba bola rozbúraná a odvtedy je v ruinách.
Šľachtic Alojz Mednyanský opisuje vo svojej „Malebnej ceste dolu Váhom“ vydanej prvý raz v roku 1826 svoju návštevu zrúcanín slovami: „Keby nie výhľadu a niekoľko nezvyčajných rastlín odškodňujúcich dvojhodinový namáhavý výstup, oľutovali by sme návštevu zrúcanín. Spustošenie zničilo ešte aj stopy po rozčlenení budovy, podľa ktorého by sme si mohli urobiť akú-takú predstavu o vnútornej úprave tohto význačného hradu."
Popis hradu
Najstaršie budovy sa sústreďovali v priestore horného hradu, ktorý pozostával zo štvorbokej veže a paláca obklopených hradobným múrom, cez ktorý viedol gotický portál do nádvoria. V snahe udržať krok s novou vojenskou technikou bola v 2. polovici 16. storočia zdokonalená obrana predhradia. Malý a úzky priechod oddelil hornú časť hradu od dolného nádvoria, z ktorého do predbránia vybiehali dve bašty chrániace vstup, zabezpečený ešte skalnou priekopou. Posledné úpravy hradu pochádzajú zo 17. storočia a zabezpečili ďalšie obytné časti v hornom hrade.
Súčasný stav: Ruiny múrov vyrastajú zo skalného podložia a skrýva ich hustý lesný porast. Podnes sú dobre čitateľné jednotlivé budovy a opevnenia. Zachovali sa obvodové murivá a konštrukcie, na nárožiach spevnené kamennou bosážou. Ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily, ako vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavnej veži, koruny murív, zvyšky atiky.
Prístup
Najpohodlnejší prístup je z rekreačného strediska Bezovec po modrej značke (1 hodina), na hrad sa dá dostať aj z obce Lúka po modrej značke (2 a štvrť hodiny), alebo z obce Hrádok po modrej a žltej značke (približne rovnaká vzdialenosť).
Zdroj: Wikipédia, publikácia Hrady - najkrajšie zrúcaniny